Čo ďalej s VÚC - kami? Škodia župy Slovensku ?

Autor: Ján Mrva | 29.1.2017 o 15:12 | (upravené 1.2.2017 o 14:27) Karma článku: 3,12 | Prečítané:  1601x

Nie je lepšie o návrhoch územnosprávneho členenia najprv široko diskutovať s odbornou a laickou verejnosťou?

Otázok na územnosprávne členenie Slovenska - reformu územnej samosprávy je veľa. Koľko krajov by malo mať Slovensko? Aké by malo byť jeho samosprávne členenie? Aké postavenie by mala mať štátna správa a aké samospráva? Majú sa obce zlučovať? Návrhov na územnosprávne členenie Slovenska bolo viac a predpokladám, že ich laická verejnosť, ale ani politici nepoznajú a preto trocha osvety v tomto blogu.

Kaliňákom a SMERáckou vládnou mašinériou pripravovaná reforma verejnej správy - projekt ESO – model, ktorý mal zefektívniť a zlacnieť štátnu správu - nepriniesol žiaden želateľný výsledok.  Dnes sa už radšej ani nespomína. Nedávno poslanec Beblavý prišiel s návrhom na úplné zrušenie VÚC, dokonca so sadou zákonov v paragrafovom znení. Predtým prišiel s ideou kantónov na Slovensku p. Rybníček a povrávalo sa aj o návrhu Smeru s návratom k rozdeleniu Slovenska ako bolo za socializmu .

Bolo by dobré si krátko pripomenúť, aké bolo návrhy historického členenie Slovenska v minulosti.

  • Počas prvej ČSR bolo Slovensko členené podľa návrhu poslanca československého parlamentu Emila Stodolu  – na 16 zväčša pôvodných žúp, z ktorých boli niektoré veľžupy ako Nitrianska.

  • Po roku 1948  bolo Slovensko ako súčasť ČSSR rozdelené na 3 kraje a samostatné hlavné mesto Bratislava – niektorí si to pamätáme dodnes.

  • Zmena režimu v roku 1989 priniesla na stôl aj otázku územného členenia. Došlo k zrušeniu existujúcich národných výborov a od roku 1991 sa obnovila obecná samospráva a miestna štátna správa - tú tvorili okresné ( 38 ) a obvodné úrady (121).

  • Za Mečiara v  roku 1996  zákonom č. 221/1996 Z.z. o územnom a správnom usporiadaní Slovenskej republiky sa zriadilo 8 krajov a 79 okresov, ktoré boli určené pre výkon štátnej správy.

  • Regionálna samospráva – vyššie územné celky -boli síce ukotvené v  Ústave SR už v roku 1992, ale reálne vznikli až v roku 2001, schválením zákona č. 302/2001 Z.z. o samospráve vyšších územných celkov - zákon o samosprávnych krajoch. Vláda ho do parlamentu predložila ako kompromisný návrh s 12 krajmi  (+ Poprad/ Spišká N. Ves, Michalovce, Ružomberok/Martin, Lučenec/Rim. Sobota ) namiesto pôvodne  navrhovaných 16 krajov. Pripravil ho Viktor Nižňanský so svojim tímom. Parlament nakoniec neschválil ani kompromisný návrh, ale vytvoril 8 nových vyšších územných celkov tak, ako ich poznáme dnes s ich originálnymi kompetenciami a dočasným financovaním.

  • V roku 2002 sa konali prvé voľby do nových krajov – žúp - VÚC. Finálne politické rozhodnutie o členení Slovenska, iniciované politikmi v NR SR a nie odborníkmi znamenalo abdikáciu Viktora Nižňanského na svoj post.

  • Následne v roku 2004 bola prijatá fiškálna decentralizácia samosprávy a Nariadením vlády č. 668/2004 Z.z. o rozdeľovaní výnosu dane z príjmov územnej samosprávy bol nastavený dodnes stále iba dočasný model financovania samosprávy.

  • Do diskusie o usporiadaní štátu prispel v roku 2010 aj Peter Rusnák, kde navrhuje rozdeliť Slovensko na 4 veľké kraje a hlavné mesto Bratislava a v rámci nich vytvoriť pôvodných 22 regiónov a 89 okresov.

  • V roku 2014 prišiel Zsold Simon s návrhom členenia Slovenska na 16 žúp. 

  • Do krátkej histórie samostatného Slovenska v oblasti samosprávneho usporiadania vstúpil aj poslanec Beblavý s nulovým variantom - zrušením VÚC či krajov.

  • Pred nedávnom zverejnil svoj návrh na 16 mestských kantónov Richard Rybníček.

Do diskusie by som chcel prispieť aj ja svojim názorom. Myslím si , že Slovensko  by malo mať čo najviac prirodzených pôvodných spádových regiónov, ku ktorým majú ľudia prirodzený historický vzťah, podobne ako to pôvodne navrhol odborník na samosprávu p. Nižňanský s modifikáciami. Regióny budú podporovať zdravý lokálpatriotizmus a unikátnosť každej časti. Slovensko je krásne a mimoriadne rôznorodé. Všade na svete existuje tento druh rozmanitosti – napríklad môj švagor je hrdý Škót z ostrova Isla s patričným lokálpatriotizmom. A tak je to aj na Slovensku.

Myslím, že každý región má byť načo pyšný. Ja som hrdý lokálpatriot Bratislavčan, ale poznám aj hrdých Šarišanov, Spišiakov, Gemerčanov, Trenčanov, Honťanov, Liptákov, Kysučanov  či Oravcov atď.

Tiež som presvedčený, že štát má byť čo najužší, najštíhlejší, najefektívnejší. Úplný  v protiklade dnešnej predstave Smeru, či iných mocenských prípadne centralistických snáh, ktoré chcú ovládať všetko a najradšej by aj na samosprávy opäť dosadili vlastných  a nikým nevolených predsedov národných výborov.

Čo nemusí robiť štát, to by mal nechať v rukách samospráv či VÚC a samozrejme s patričnými financiami.  Debata by mala byť aj o tom čo by malo zostať štátu - armáda, polícia, vymáhanie spravodlivosti - prokuratúra a súdy, školstvo, zdravotníctvo – aké?  NKU, UVO či čo ešte.

Tiež som presvedčený, že model prerozdeľovania miestnych daní nie je spravodlivý voči samospráve a neproporčne prerozdeľuje zdroje v prospech centrálnej vlády a štátu.  Pre porovnanie - porovnateľne veľké české samosprávne celky majú dvakrát viac financií ako slovenské.

Myslím si to len ja, že poriadna odborná a spoločenská debata by mala vygenerovať podklady pre politické dohody a konkrétnu legislatívu? Nikto iný? Určite by nás debata viac posunula k odpovedi na to koľko krajov, vyšších územných celkov alebo žúp by Slovensko malo mať. Či by sme nemali mať žiaden kraj alebo ich má zostať 8, 12 možno 16 či viac. Čo všetko by mal štát preniesť zo svojich kompetencií tak, aby mali kraje - VÚC zmysel. Tým pádom by nezaťažoval svoje vysunuté pracoviská, akými sú okresné úrady, ktoré by už asi ani nemuseli existovať.

Je nespočetné množstvo  dôvodov, prečo je potrebné o usporiadaní verejnej správy na úrovni centrálnej vlády - ministerstiev, VÚC- žúp- regiónov, miest a obcí odborne a spoločensky diskutovať.  Nemyslíte?

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Sudca Lindtner z Threemy: Kočner si tyká so všetkými, no jeho vplyv sa preceňuje

Na zabíjačke u Rehákovcov bol aj predseda bratislavského súdu. Kvôli Kočnerovi neodišiel.

Johnson sa po prehre vzpieral. Nakoniec požiadal o odklad brexitu

Premiér však odmieta, že odklad využije.


Už ste čítali?