Financovanie vládnych balíčkov je aj na úkor financií Bratislavy a samospráv Slovenska

Autor: Ján Mrva | 19.1.2016 o 19:00 | (upravené 26.9.2016 o 20:47) Karma článku: 3,89 | Prečítané:  747x

Chladný postoj vlády - prežité provizórne financovanie - Bratislava ako samostatný kraj s kapitolou v rozpočte SR

Nechcem začínať obohranými sloganmi z blízkej minulosti „Aby Bratislava ako Zürich či Kodaň bola...“, ale zo života sami viete, že naozaj nestačí si to len tak dať na bilboardy a spraví sa to samo.

Bratislava sa totiž musí vysporiadať s niekoľkými problémami, ktoré nemá ani Zürich, ani Kodaň a nemá ich dokonca ani Brno či Praha.

Prvým problémom je postoj vlády. Premiér, ktorého Úrad vlády, ako aj všetky ministerstvá, sídlia v Bratislave, sa zapísal do pamäte Bratislavčanov výrokom: „Musel som odísť z Bratislavy, lebo som musel ísť medzi normálnych ľudí.“ A tieto slová sa stali viditeľnou politikou vlády. Nepodporovať Bratislavu, nakoľko tu nemá taký volebný zisk ako inde. Jedinú podporu Bratislave, ktorú vidíme, dáva svojim „mecenášom“, ako v prípade výstavby na Bratislavskom hrade (Váhostav), výstavbe hotela pri zimnom štadióne či  pri plánovanej výstavbe Národného futbalového štadióna. Drobné pôžičky, ktoré sú Bratislave dávané vládou jej nepomôžu a vo výsledku je postoj vlády voči nej chladný. Vláda by mohla pomôcť splatiť jej dlh tak, ako ho pomohla splatiť Košiciam či Žiline v obrovskej výške stoviek miliónov eur.

Druhým problémom je laxnosť pri zmene provizórneho zákona o financovaní samospráv. Nariadenie vlády, ktoré malo byť dočasné, a bola prijaté ako riešenie po fiškálnej decentralizácii samospráv v roku 2004, Smer neupravil ani počas svojej prvej vlády, ani počas druhej. A najväčší dopad to má samozrejme na Bratislavu. Mesto, ktoré tvorí najmenej štvrtinu dane z príjmu fyzických osôb na celom Slovensku, dostane späť ani nie polovicu toho, čo tu vyrobia a zaplatia štátu ľudia. Keby Bratislava dostala aspoň 75 % z toho, čo sa tu vyrobí, znamenalo by to ročné navýšenie rozpočtu mesta o 80 - 100 miliónov. Pre vládu by to bol problém – menej financií na populizmus. To by ale znamenalo, že by vláda nesmela míňať na okázalé kupovanie voličov, ako sú napríklad vlaky zadarmo, a nemala by ľuďom z čoho baliť ďalšie volebné balíčky. A to samozrejme nie je v ich záujme.

Zo zmeny zákona by ale profitovala nielen Bratislava. Je to v záujme každej samosprávy. Riešenie financovania samospráv totiž už roky funguje v susednom Česku. Tam majú porovnateľne veľké samosprávy so slovenskými. A ich príjmy sú vyššie, v rozpätí od 30 do 70 %. České mestá a obce dostávajú aj podiel na časti dani z pridanej hodnoty, ako aj na dani z príjmov právnických osôb. Neďaleké Brno, ktoré je o pätinu menšie ako Bratislava, má skoro o polovicu vyšší rozpočet ako hlavné mesto SR a pritom Brno má nízku daň z nehnuteľností.

Tretím problémom je zvláštne postavenie Bratislavy oproti iným hlavným mestám. Bratislava totiž nie je samostatný vyšší územný celok – TEDA KRAJOM a mala by ním byť tak, ako sú ním všetky hlavné mestá v EÚ. Tak isto by bolo dobré, keby Bratislava mala aj vlastnú kapitolu v štátnom rozpočte, a nedelili by sa o kompetencie s BSK a nebolo by neustále naťahovanie o to, kto má čo spravovať či opravovať a ako má použiť svoje peniaze. Veci by fungovali lepšie. A to hovorím nielen ako starosta Vajnor, ale ako Bratislavák.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Van der Bellen nevyhral, to len populizmus porazil sám seba

Miloš Zeman sa tešil predčasne. Ukazuje sa, že víťazstvá radikálov či populistov nie sú ani v dnešnej dobe samozrejmosťou.

KOMENTÁRE

Renzi dal sám sebe mat. Dostala ho aj Európa?

Taliansky výsledok je politicky nepomerne ďalekonosnejší než rakúsky.

SVET

Taliansky premiér Renzi po prehre v referende podá demisiu

Hlasovanie zaznamenalo vysokú účasť.


Už ste čítali?